Úryvok : | ... čo po šibalsky žmurkali, že pečú jaternice,
a keď aj vinohradník sám otvoril okenice a vravel: „Jeseň ide k nám, fúka už cez ulice, no hreje mušt a prisahám, mám aj glg slivovice, len poďte, veď vás pamätám, keď krátke nohavice
sme ešte spolu nosili a jednej do lavice sme ako žiaci chodili, aj z jednej počtovnice úlohy sme sa učili a potom cez vinice sme krížom-krážom brúsili, stvárali daromnice..."
srdce mi zalial tepla prúd. Spomienky — zlato rýdze. Vinohradnícky tento lud mne šťastia zo studnice už vtedy dával uchlipnúť, keď zuby od zimnice mi drkotali, keď mi hruď obľahli vretenice.
... | |