Francois Chenet
Indická filozofia
Značka : N
Kategória : sociálna
Nakladateľ : Hronka
Rok vydania : 2018
V knižnici od : 23.02.2021
Výpožičiek od 2009 : 0
Zakúpená s podporou
Fondu na podporu umenia
Z prebalu : Franpois Chenet [‘ 1955] študoval na prestížnej Éco-le Normále Supérieure. Pôsobí ako profesor indickej a komparatívnej filozofie na univerzite Sorbonna. Je autorom viacerých štúdií a kníh, napr. Psychogené- za a kozmogónia podľa joga vasišthy [Paríž 1998-1999, zv. 2] či Čas: čas kozmický, čas žitý (Paríž 2000], je spoluautorom a editorom viacerých kolektívnych diel venovaných indickej filozofii. Kniha Indická filozofia [1998] je napísaná veľmi hutným jazykom s dôrazom na sprostredkovanie čo najväčšieho množstva informácií o vývoji a charaktere rôznych filozofií, ktoré sa zrodili na indickom subkontinente. V súčasnosti, ktorá je charakterizovaná globálnou povahou rôznych hospodárskych, politických a spoločenských procesov, akoby sa zabúdalo na to, že po stáročia, ba tisícročia bolo poznanie ľudských spoločenstiev s univerzálnym dosahom plodom pozorovania a ponorenia sa do hĺbky života, ktoré sa uskutočňovalo v priestorovo a kultúrne viac či menej ohraničenom rámci. Globalizácia tieto rámce prehliada, nemôže ich však poprief. Je preto potrebné, aby sme mali možnosť oboznámiť sa s najvyššími duchovnými a kultúrnymi výkonmi iných civilizácií.
Úryvok : ... a aj na rozdiel od ich záľuby v ontológii zakazuje každé nezaujaté rozjímanie o štruktúre skutočnosti, a ktorá - zámerným odklonom od všetkých planých špekulácií o tom, čo sa pravdepodobne už dávno pred Kantom označovalo ako „večné problémy metafyziky“ - odsunula metafyziku do oblasti nepoznateľného. Ak ide o náboženstvo, rozpaky nie sú o nič menšie: toto „neteologické“, agnostické náboženstvo bez Boha sa rozvíja v imanencii, odmieta božské zjavenie a samotnú ideu absolútna považuje za podozrivú. Ak ide o etický systém, nevyhnutne vyvstáva otázka, o aký základ by sa mohlo opierať budhistické pestovanie vysokých cností, ak tu nie je nijaký zakladajúci princíp na spôsob Osoby a ak sa budhizmus celkom odvrátil od každého sentimentalizmu a „patologickej“ ľútosti. A nakoniec, ak ide o mystickú cestu pestujúcu prax zvnútornenia, ako chápať prehlbujúci sa vnútorný život v smere čoraz silnejšieho pohrúženia, ak meditujúci nemá nijakú substanciálnu dušu? Ak doplníme, že budhizmus je všetkým okrem učenia v zmysle nejakého ,,-izmu“, stáva sa zrejmým, že porozumieť budhizmu je preto také ťažké, lebo v skutočnosti je možno tým všetkým súčasne... Pôvodný budhizmus nevyzerá celkom ako „filozofia“, pôsobí skôr ako mentálna disciplína seba-oslobodenia, ktorá je bezvýhradne nasmerovaná na vyriešenie problému bolesti a na konečné vykorenenie utrpenia ako takého. Je tou najčistejšou soteriológimi. Iste, táto soterioló-gia zakladá oslobodenie na určitom poznaní - na poznaní podmienok neslobody -, avšak teória tu vždy bola podriadená praxi. Vari sa o Bud-hovi zavše nehovorí - zvlášť v neskoršej čínsko-japonskej tradícii - ako o „vládcovi medicíny“ (bhaišadža guru), čiže ako o najvyššom lekárovi schopnom s konečnou platnosťou vyliečiť tú najťažšiu chorobu, chorobu samotnej existencie, keďže každej ľudskej bytosti je skôr či neskôr súdené zažiť rovnakú skúsenosť, akú zažil Šákjamuni pri konfrontácii s neodvrá-titeľnou katastrofou staroby, utrpenia a smrti? C. Štyri vznešené pravdy Budha začal svoje kázanie Zákona (dharma) kázňou vo Váránasí. Táto udalosť je tradične známa ako Otočenie kolesom dharmy (Dharma-čakrapravartana). V tejto kázni objasnil Štyri vznešené pravdy (árja-satjáni), uholný kameň „liečivej náuky“ budhizmu. Prezentácia týchto právd budhistického Zákona (Dharma), založených jednak na skúsenosti Prebudeného (práve ich vnímanie urobilo zo Šákjamuniho Prebudeného), ako aj na povahe javov (dharma), čiže na štruktúre skutočnosti, zodpovedá medicínskej schéme rozšírenej v rôznych dobových filozofic- ...
 
www.000webhost.com