Philip Gourevitch
Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú
Značka : B
Kategória : beletria
Nakladateľ : Premedia
Rok vydania : 2016
V knižnici od : 23.02.2021
Výpožičiek od 2009 : 0
Zakúpená s podporou
Fondu na podporu umenia
Z prebalu : V apríli 1994 rwandská vláda vyzvala všetkých Hutuov, aby zabili všetkých Tutslov V priebehu nasledujúcich troch mesiacov bolo zabitých BOO-tlsíc Tutslov v najväčšej genocíde od Hitlerovho vyvražďovania Židov. Kniha Phillpa Gourevltcha je anatómiou zabíjania v Rwande, prenikavou históriou pozadia genocídy a nezabudnuteľnou správou o preživších. Gourevitch zachytáva nielen príčiny a priebeh genocídy, ale aj jej dopady na Rwandu a okolité krajiny. Podstatnou otázkou je, ako dokáže spoločnosť zložená z veľkej časti z vinníkov a ich obetí vôbec fungovať. Vypovedá veľa o šanci na vybudovanie humánneho politického zriadenia a odhodlaní ľudskej duše vo svete extrémov.
Úryvok : ... vládnymi budovami v Mugonere. „Pozerali sme sa, ako každú noc vychádzajú von mladí ľudia, hovorilo sa o tom aj v rádiu. Von chodili iba členovia strán Hutuskej nadvlády a tí, ktorí sa na tom nezúčastňovali, boli označovaní za .nepriateľov'." Šiesteho apríla, len niekoľko dní po tom, ako táto činnosť začala, bol v Kigali zavraždený dlhoročný hutuský diktátor, prezident Juvenál Habyarimana a vodcovská klika Hutuskej nadvlády z vojenského vrchného veliteľstva sa zmocnila moci. „Rozhlas hlásil, že ľudia majú zostať na svojich miestach," povedal Samuel. „Už tej noci sme videli, ako sa zhromažďujú skupiny ľudí, a keď sme šli ráno do práce, videli sme, ako tieto skupiny ľudí spolu s miestnymi vodcami Hutuskej nadvlády organizujú obyvateľov. Nedalo sa vedieť, čo presne sa deje, iba že sa niečo chystá." V práci si Samuel všimol „zmenu klímy". Povedal, že „ľudia sa už spolu nerozprávali" a mnohí jeho kolegovia trávili všetok čas na schôdzach s akýmsi doktorom Gerardom, ktorý neskrýval svoju podporu Hutuskej nadvláde. Samuela to šokovalo, pretože Dr. Gerard vyštudoval v Spojených štátoch amerických a bol synom prezidenta adventistov v Kibuye, takže bol vnímaný ako uznávaná autorita, ako komunitný líder, teda ako niekto, kto ide príkladom. Po niekoľkých dňoch sa Samuel pozrel južným smerom a na druhej strane údolia, v dedinách na brehu jazera uvide horiace domy. Rozhodol sa zostať v cirkevnej nemocnici, kým problémy neskončia, a čoskoro sa tam začali zbiehať aj rodiny Tutsiov z Mugonera a priľahlých oblastí s podobným nápadom. V Rwande to bola tradícia. „Keď boli nejaké problémy, ľudia šl vždy do kostola," povedal Samuel. „Pastori boli kresťania, a preto ľudia verili, že sa im u nich nič nemôže stať." Veľa obyvateľov Mugonera mi vravelo, že otec doktora Gerarda, prezident cirkv pastor Elizaphan Ntakirutimana, osobne inštruoval Tutsiov aby sa zhromaždili u adventistov. ...
 
www.000webhost.com