Jaroslava Blažková
Nylonový mesiac
Značka : B
Kategória : beletria
Nakladateľ : Ikar
Rok vydania : 2019
V knižnici od : 23.02.2021
Výpožičiek od 2009 : 0
Zakúpená s podporou
Fondu na podporu umenia
Z prebalu : Už vedela, odkiaľ vyrástol jej nepokoj. Andrej bol príjemný, chvíle osamote boli intímne a búrlivé, ich vzťah sa vyvíjal logicky. Všetko, ako čakala. Všetko zodpovedalo jej predstavám. A ona potrebovala neočakávanosť. Ako soľ. Túžila po šialených scénach, v ktorých by bolo treba hneď konať, a bez šablóny. Zaujímali ju výnimočnosti, ľudia s neobyčajnými vlastnosťami a ľudské súkromie s tajomstvami. Raz jej povedal: „Stavil by som sa, že si v detstve pozerala cez kľúčové dierky!" Neuvedomil si, že tento sklon nezmizol, iba prerástol v čosi ako stály smäd. Mrzuto pozorovala, ako sa jeho láska zosolídňuje, ako sa o ňu trasie a vyhýba sa pochabostiam. Dohováral jej: „Nesmieš byť taká nepoddajná. Buď i trochu slabá a sladká, aby som ťa mohol chrániť. Muži radi zápasia, ale neznášajú prehru." „Je mi fuk, čo majú radi muži. Zaujíma ma, čo mám rada ja."
Úryvok : ... Mrzelo ho, že sa vyhovára, ale každá výhovorka bola v tej chvíli dobrá. „Veď ja na teba nenalieham. Chcela som iba počuť, že ti nič nechýba.“ „Nechýba mi vôbec nič.“ „Máš akýsi zmenený hlas.“ „To sa ti len zdá.“ „Tak daj na seba pozor. Keď pôjdeš s tým psom. Máme tu plno zlomenín a zápalov.“ Povedal: „Dovidenia,“ a s uľahčením zložil slúchadlo. Bridila sa mu jej starostlivosť. Co je ho do zlomením a zápalov? V skutočnosti to boli výčitky. Draha bola Draha. Keby bol slušný, povedal by jej... Ale to by boli zbytočne debaty a zbytočné bolesti. Teraz mal chuť iba na svoj flirt, na nič iné. Rýchlo zahnal výčitky, pripálil si a vytočil číslo povereníctva poľnohospodárstva. Vandin hlas znel aj cez membránu šťavnato, pripomínal južné ovocie. „Vanda, miláčik,“ povedal celkom nehanblivo, „musím ťa vidieť a mám k tebe celkom mimoriadnu prosbu: Pomôžeš mi stratiť psa?“ Smiala sa a hneď pochopila. „O štvrtej ťa budem čakať pred Luxorkou.“ Kyslá, starnúca pisárka pohoršene ďobala do stroja. Andrej šiel na schôdzu pískajúc. Paštinský mu na chodbe povedal: „Mám starosti s chlapcom. Je v nebezpečných rokoch a správa sa čudne.“ Andrej sa ľahostajne spýtal: „Pije?“ „Chráňboh,“ doktor sa zhrozil. „Ale nič si neváži. Žiadnu autoritu. Nemá úctu ani pred smrťou!“ Andrej sa naňho pozrel s poľutovaním. „Iná generácia.“ Paštinský krútil hlavou, chcel sa pustiť do objasňovania svojich neomylných zásad, ale Andrej ho prerušil: ...
 
www.000webhost.com