Jaroslava Kuchtová
Túto noc nezaspím
Značka : M
Kategória : román-romantický
Nakladateľ : Motýľ
Rok vydania : 2015
V knižnici od : 31.08.2015
Výpožičiek od 2009 : 7
Z prebalu : Život nás tínedžerov by bol oveľa jednoduchší, keby... Keby sme sa nemuseli učiťdo školy a keby nám rodičia neliezli občas na nervy. Keby už konečne prestali rozhodovať za nás! Keby nás začali braťako dospelých a netvárili sa, že sú vždy najmúdrejší, najskúsenejší a najkompetentnejší. Keby už, aspoň na chvíľu, prestali prikazovať, zakazovať a pretvárať nás na „svoj obraz". Keby... Keby nebolo tolko keby, študentský život by bol krásny. Veď máme osemnásťa svet je pre nás gombička! Zuzana si to však nemyslí. Momentálne prežíva najhoršie obdobie svojho života. Akýmsi nedopatrením sa ocitla na gymnáziu, kde si hneď na začiatku roka znepriatelila väčšinu triedy a profesorov. Keby len to. Chcú jej vziať jediné, čo ju ešte drží nad vodou: milovaného koňa. Zmätená a nešťastná robí chybu za chybou. Dostáva sa medzi najhorších žiakov triedy a naivne sa zaľúbi do dospelého muža, ktorý jej berie spánok a pre ktorého je schopná spraviť čokoľvek... Príbeh plný emócií, nečakaných prekvapení, ale aj pravého študentského humoru nás unáša štvorročnou etapou života dievčaťa zaľúbeného do svojho idolu, milujúceho kone, tanec a prírodu. Dievčaťa, ktoré hľadá samo seba a pevnú pôdu pod nohami Vraj dievčatá nečítajú romány zo stredoškolského prostredia, lebo sú „od veci". Tak tomu ja, mladé dámy, neverím! Prečo? Lebo vaše prostredie dôverne poznám. Presvedčte sa samy.
Úryvok : ... Nemala tušenia, ktorým smerom sa uberať. Tvár jej horela od nervozity a napätia, nič však nepomáhalo. Všetko jej splývalo do akejsi nezmyselnej hatlaniny, do zhlukov čísel, ktorým vôbec nerozumela. Zrazu sa k nej pomaly presunula Zuzanina ruka s hárkom papiera. Boli na ňom vypočítané štyri z piatich príkladov jej skupiny. Z posledného príkladu tam bola iba časť - nebol dopočítaný. Pod tým stálo tlačeným písmom napísané: PREPÍŠ SI TO SVOJÍM PÍSMOM! Jana sa s úTavou pozrela na spolužiačku a začala prepisovať. Ešte nebol ani koniec hodiny a už to mala. Práve sedela nad posledným - nedopočítaným príkladom - keď zazvonilo. Po krátkej chvíli Hampelová písomky pozbierala. „Zuzana," obrátila sa k nej Jana s úmyslom poďakovať sa. „To je v poriadku," skočila jej do reči. „Ešte nevieš, či to bude dobre." Dúfala však, že napriek nervozite, ktorá ju od rána sprevádzala, bude. Bála sa blížiacej informatiky, a tak mala problém sústrediť sa. Tesne pred hodinou to bolo ešte horšie. Srdce jej bilo ani splašené, celá rozrušená čakala na zazvonenie. Nebola schopná vnímať dianie okolo seba ani Lukáša, ktorý si sadol na lavicu oproti nej. Niečo sa pýtal, ale otázku vôbec nezachytila. „Prosím?" zdvihla hlavu smerom k nemu. „Budúcu sobotu mám prvú súťaž s novou partnerkou. Bude to tu u nás. Prídeš sa pozrieť?" „Chystala som sa tam. Aspoň ma s ňou zoznámiš." „To vieš, som zvedavý, čo na ňu všetci povedia. Je začiatočníčka." „Začiatočníčka? Ty si si našiel začiatočníčku?" prekvapene sa spýtala Zuzana. Lukáš bol už v B kategórii v súťažnom spoločenskom tanci, a preto začínať s niekým od základu znamenalo riadny krok dozadu. Väčšina chlapcov sa v takomto prípade vzdávala a zavesila tanec na klinec. Lukáš medzi nich pravdepodobne nepatril. „Fajn, tak prídem. Kedy sa to začína?" „Niekedy poobede. Keď skončí D-čko. Pravdepodobne okolo druhej." Otvorili sa dvere a vošiel Toman. Lukáš zoskočil z lavice, a keď odchádzal, položil jej ruku na plece. „Neboj, všetko dobre dopad- ...
 
www.000webhost.com